Srpen 2007

Sluch

7. srpna 2007 v 16:46 | B@rč@
Slimák (labyrint) vnútorného ucha má u morčaťa
štyri závity, u myšiek a potkanov rovnako ako u ľudí,
len dva a pol. Preto vlastnia morčatá porovnateľne
omnoho viac sluchových buniek, a tak aj mimoriadne
výborný sluch. Kým ľudia dokážu zachytiť len zvukové
tóny do 20 000 Hz (mladí), prípadne 15 000 Hz (dospelí),
morčatá začujú zvuky až do 33 000 Hz.

Čuch

6. srpna 2007 v 18:34 | B@rč@
Čuch morčiat má dôležitú úlohu hlavne pri vzájom-
nom kontaktovaní a sexuálnom správaní.
Silnú úlohu hrá napríklad moč, ktorý
využívajú na značkovanie podobne ako psy.
Samčekovia pripravení na párenie, moč
vystrekujú samičky, ktoré nie sú v ruji,
dávajú najavo svoju nevôľu na párenie
okrem odmietavého správania aj pachom.
Morské prasiatka v sociálnom spoločenstve
sa navzájom rozpoznávajú čuchom.
To platí aj pre znovuprijatie stratených mláďat
do rodiny...
Pritom treba poznamenať, že toto rozpoznávanie,
špecifické pre danú sociálnu skupinu, sa po niekoľkých
dňoch odlúčenia stráca aj u dospelých zvieratiek.
Značkovanie teritória sekrétom, ale aj močom
vysvetľuje, prečo sa morské prasiatka v svojom
domove cítia dobre a v cudzom prostredí sú často
strašne neisté a nekľudné.
Ukazujú to plachým správaním.
V porovnaním s človekom majú morčatá omnoho
vyvinutejšie schopnosti čuchu. Čuch majú asi 1000 - krát
lepší ako ľudia. Zachytávajú najrozmanitejšie vône, ktoré
my necítime a ktoré ich môžu najrôznejším spôsobom
vzrušiť. Aj pri prijímaní potravy má čuchový vnem
veľmi silnú úlohu, najmä pri rozlišovaní vhodného a ne-
vhodného krmiva. Rovnako to platí aj o rozoznávaní
jednotlivých ľudí.

Zrak

6. srpna 2007 v 18:33 | B@rč@
Vzhľadom na uloženie očí, morčatá vidia dopredu aj do strán a nemusia ani otáčať hlavičku.
Vlastnia teda dosť veľké zorné pole, čo je dôležité
najmä vo voľnej prírode na ochranu pred nepriateľmi.
Morčatá dokážu rozoznávať najmenej štyri farby,
a to červenú, žltú, zelenú a modrú.
Má to význam napríklad pri prijímaní jedla.

Hmat

6. srpna 2007 v 18:29 | B@rč@
Hmatové fúziky po stranách papuľky a nošteka umožňujú
týmto milým tvorčekom zistiť aj potme, či prelezú daným
otvorom, prípadne či nemajú v ceste akúsi prekážku.

Chuť

6. srpna 2007 v 18:25 | B@rč@
Keď čuch nedovoľuje morským prasiatkam rozoznať alebo posú-
diť jednoznačne jednotlivé druhy potravy, prichádza
na rad chuť. Okrem inštinktu tu hrajú úlohu aj pred-
chádzajúce skúsenosti pri rozlišovaní medzi dobrým
a zlým krmivom a podobne...
To napríklad znamená, že morčatá dávajú prednosť
sladkej potrave pred kyslou. Horké látky im väčšinou
nevadia. Aj morčatá však majú individuálne chuťe, čo
bádame na tom, že jednotlivé zvieratá obľubujú úplne
rozdielne jedlá.

Hlasové prejavy

4. srpna 2007 v 19:40 | B@rč@
Morčatá sa na rozdiel do veľa iných druhov hlodavcov,
počnúc škrečkami, cez myši a potkany až po činčili a
králiky, môžu pochváliť prestrým hlasovým repertoárom.
Ten začína pokojným mrmlaním ako signálom
vzájomnéého kontaktu, ale i nadväzovania part-
nerského vzťahu (prejavuje sa tak predovšetkým samček),
až po cvakanie zubami, čo je jeden z najzreteľnejších
akustických signálov blížiaceho sa súboja dospelých
samčekov.
Mladé morčatá vydávajú ostrý kvikot, ktorý matku,
prípadne inú samičku v skupine donúti, aby sa o ne
postarala. Pritom s rastúcim vekom potomkov, to
znamená zhruba od 14 dní, reagujú samičky na toto
volanie čoraz menej, a tak nútia svoje deti k samostatnosti.
Podobne aj dospelé morčatá vydávajú pre ľudí jasne
rozoznateľný kvikot zo strachu. Ak ho niekto
zo skupiny vydá, celá skupina uniká často husím
pochodom k stene alebo vedľa nej, pretože
takéto správanie im vo voľnej prírode umožňuje
ochranu najmä pred dravými vtákmi.
Sú však aj také situácie, keď morčatá zo strachu
upadnú do akejsi strnulosti, čo je zas správanie,
ktoré hrá veľkú úlohu pri ich záchrane.
Ak teda morča chytíme nešikovne, že ho to bolí,
začne charakteristicky prenikavo kvičať.

Učenlivosť

4. srpna 2007 v 17:12 | B@rč@
Morčatá sa môžu naučiť reagovať na vyslovenie
svojho mena, na určité zvuky a pískanie. Pritom
je veľmi dôležité, aby človek morča alebo morčatá
na seba najskôr trpezlivo privykal. Tieto od prírody
plaché zvieratá musia najskôr skrotnúť a stratiť svoju
prirodzenú plachosť. Neuvážené rýchle pohyby,
hlasné zvuky atď. môžu okamžite zničiť pokroky,
ktoré morča dosiahlo počas mnohých predchádzajúcich
dní. Predovšetkým samostatne chovaným morčatám
by ste sa mali venovať každý deň, inak začnú duševne
chradnúť a ich prirodzený repertoár správania sa bude
zužovať. Treba mať vždy na pamäti, že morča nie je od
prírody samotárske, ale spoločensky žijúce zviera.

Znášajú sa morčatá s inými zvieratami?

4. srpna 2007 v 16:45 | B@rč@
Niektoré morčatá neutekajú pred psom, na ktorého
sú zvyknuté, za predpokladu, že aj on sa správa
slušne. V nijakom prípade by ste však psa nemali ne-
chávať s morčaťom osamote.
Predovšetkým mačky majú stále tendenciu
vidieť v morčatách živú korisť.
Mačka dokáže morča poriadne znepokojiť
už len tým, že mu vyskočí na klietku.
Ak to medzera medzi mriežkami alebo
veľkosť drôtených ôk dovolia,
bude sa mačka pokúšať morča
šikovnými labkami vytiahnuť.
Spoločný chov morčiat s inými druhmi
zvierat sa zásadne neodporúča, čo platí
aj o vtákoch, predovšetkým papagájoch
vrátane anduliek. Rovnako nemá zmysel
chovať morčatá spolu s inými hlodavcami,
či už sú to myši, potkany, zlaté alebo trpaslíčie
škrečky, činčily alebo veverice. Morčatá
spravidla nie sú agresívne, ale donúteným
neprirodzeným a nesúrodným spolunažívaním
môžu veľmi trpieť.
Jediný druh s ktorým je možné morča spoločne
chovať, je králik. Dospelé morča môžte mať
spolu s trpasličím králikom zodpovedajúcej
veľkosti, ale ani pri spolunažívaní s väčšími
plemenami nevznikajú problémy.
Morčatá sa pritom často s králikmi aj kŕmia.
Podobne rady odpočívajú pritisnuté ku svojim
novým kamarátom a spoločne s nimi sa starajú
o srsť. Niektoré morčatá sa s nadšením usádzajú
aj na šiju alebo chrbát svojich ušatých priateľov.

Choré morča

4. srpna 2007 v 16:23 | B@rč@
Ako rozoznáme zdravé morča od chorého sme si už
povedali.
Tu sa zmienime len o najdôležitejších chorobách.
Morčatá len málokedy napádajú vnútorné alebo von-
kajšie parazity, napríklad červy alebo blchy. Vši sa, na-
opak, v neudržiavaných chovochobjavujú častejšie.
K ich prenosu spravidla dochádza vzájomným kon-
taktom. Pomôže pudrovanie, v inváznych prípadoch
kúpeľ v antiparazitárnom prípravku, ktorý odporučí
veterinár.
SVRAB (PRAŠIVINA) : Svrab môžu vyvolať rôzne parazity. Aj tu dochádza
k prenosu vzájomným kontaktom. Diagnózu môže sta-
noviť veterinár až po mikroskopickom rozbore. Liečba
je rovnaká ako pri napadnutí všami.
KLIEŠTE : Kliešte sa vyskytujú, len ak morčaťu umožňujeme be-
hať po záhrade alebo balkóne, kam zasahujú konáre
stromov a krov. Najlepšie je cih nechať odstrániť ve-
terinárovi.
PLESNE : Napadnutie plesňami je časté predovšetkým pri
dlhodobo vysoko koncentrovanej, na vlákninu chu-
dobnej strave. Príznaky ochorenia sa prejavia naj-
skôr na hlave vypadávaním chlpov v okrúhlej až
oválnej ploche. Vhodnú liečbu musí naordinovať ve-
terinár.
CHOROBY ŽALÚDKA
A ČRIEV : Príčiny zápalových žalúdočných a črevných ocho-
rení, ktoré sa prejavujú hnačkami, väčšinou súvisia so
škodlivými látkami nachádzajúcimi sa v potrave; čas-
to sa dajú tlmiť aktívnym (živočíšnym) uhlím. Ak sa
nepodarí hnačku zastaviť týmito prostriedkami, je
dôležité vyhľadať veterinára.
PLYNATOSŤ : V prípade plynatosti je potrebné vyhľadať urýchlene
veterinárnu pomoc, pretože plyny, ktoré sa tvoria pre-
dovšetkých v oblasti hrubého čreva, môžu obmedziť
dýchanie a srdcovú činnosť a následne spôsobiť smrť
v dôsledku udusenia alebo zlyhania srdca.
ZÁPCHA : Ak je trus príliž tvrdý, príčinou môže byť nedosta-
točný prísun tekutín pripodávaní príliž suchej potravy
alebo chýbajúce či nedostatočné zásobovanie pitnou
vodou. Počiatočné príznaky možno odstrániť dosta-
točným podávaním dávok pitnej vody a častejšiou kon-
zumáciou potravy obsahujúcej dostatok vody. Ak to
nepomôže, je potrebné poradiť sa s veterinárom.
NÁDCHA A ZÁPAL PĽÚC : Nádcha môže byť spôsobená prechladnutím, ale aj
baktériami alebo vírusmi. V takom prípade však nepo-
stihuje len horné dýchacie cesty, ale aj priedušky a na-
koniec pľúca.
NEDOSTATOK VIT. C : Pri nedostatku vitamínu C sa zvyšuje možnosť ohro-
zenia morčaťa rôznymi infekciami. Dýchacie orgány sa
stávajú veľmi náchylné voči vírusom a baktériám, kto-
ré spôsobujú zápal pľúc. Ten by mal byť vždy dôvodom
navštíviť veterinára.
UHRYZNUTIE : Pri poraneniach spôsobených pohryznutím, ktoré
môžu byť výsledkom súbojov najmä medzi dospelými
samčekmi, sa dobre osvedčil sulfonamidový púder na
rany. To isté platí aj o iných otvorených ranách.

Príbuzní a predkovia

3. srpna 2007 v 21:28 | B@rč@
Všetci zástupcovia podčeľade morčatovidných (Cavii-
nae Murray, 1866) pochádzajú výlučne z Južnej Ame-
riky. Do tejto skupiny patrí aj v Južnej Amerike veľmi
hojne rozšírené morča peruánske (Cavia aperaea).
Vzhľadom na široký areál rozšírenia morčaťa pe-
ruánskeho sa popisuje celkom deväť odlišných geo-
grafických rás - poddruhov. Jedným z nich je Cavia
aperea tschudii, obývajúci Peru po oboch stranách
Ánd. Na vrchnej strane je tmavo škoricovo šedý, čer-
nasto žltý alebo šedý. Dlhá, vždy pomerne tmavá
krycia srsť (pesíky) spôsobuje vznik farebného odtie-
ňa, aký poznáme aj u divých králikov a zajacov. Tá-
to krycia srsť môže byť u Cavia aperea tschudii taká
tmavá, že vrchná strana tela sa zdá byť úplne čierna.
Brušná strana divého morčaťa je sfarbená do červe-
nožlta až belava. V oblasti hrdla sa nachádza svetlá
škvrna.
Práve z tohto poddruhu vznikli naše domáce morča-
tá. Proces ich domestikácie začal pravdepodobne ešte
v predinckej dobe. Starí Inkovia ich používali ako obet-
né zvieratá, neskôr sa chovali aj kôli mäsu. Chudobní
Inkovia obetovali morčatá, bohatí lamy.
Už vtedy, ako vieme zo štúdií morčacích múmií, exis-
tovali morčatá všetkých farieb. U nijakého z nájdených
zvierat však nebolo zistené čierne ani jednofarebné
sfarbenie, ani v kombinácii so škvrnami. To pravdepo-
dobne súvisí s tým, že čierna farba sa pokladala za far-
bu zlých duchov a zla, preto sa čierne morčatá hneď
po narodení usmrcovali.
Pre andských indiánov sú domáce morčatá dodnes
vítaným zdrojom mäsa. Preto sa aj dnes v Peru, Ekvá-
dore, Kolumbii a Bolívii chovajú veľmi veľké morčatá
s hmotnosťou okolo 2 500 g a viac. V Peru sa na mäso
chová celkove 67 miliónov morčiat, ktoré ročne pred-
stavujú 17 000 ton mäsa.
Ešte dnes platia v Južnej Amerike zvyky a povery,tý-
kajúce sa morčiat, ktoré pochádzajú z čias starých
Inkov. Tak vraj morčatá priťahujú ľudské choroby
a chránia hlavne deti, čo je povera, rozšírená v minu-
losti aj v Európe.
Už krátko po objavení Ameriky v roku 1592 sa prvé
morčatá doviezli do Španielska a Portugalska, odtiaľ do
Anglicka a Holandska. Sprvoti boli vzácne a tomu zod-
povedala aj ich cena. V Anglicku stáli jednu guineu, čo
vtedy bolo veľa peňazí. Domnievame sa, že práve vte-
dy vzniklo dnešné anglické pomenovanie pre morča,
zvieratko, ktoré sa hlasom i tvarom tela podobalo ma-
lému prasiatku - guinea pig.
Naše domáce morča dostalo čoskoro svoje vlastné
latinské meno: Cavia porcellus Linnaeus, 1758. Do-
máce zviera však môže dostať len také vedecké pome-
novanie, ktoré vychádza z jeho pôvodnej divej formy.
Preto ho dnes nazývame Cavia aperea porcellus.
Pomenovanie Cavia aperea forma domestica by bolo
pochopiteľne tiež možné.
Na záver ešte uvedieme, ako našim morčatám hovo-
ria v rôznych krajinách: vo Francúzsku Cochon d´Inde
alebo Cobaye, v Španielsku Cobayo, v Rusku morska-
ja sviňja. V Anglicku sa morčaťu hovorí aj Cavy alebo
Cui. Prvé pomenovanie pripomína latinské meno,
druhé pochádza od kečuánskych indiánov, ktorí
morčaťom hovoria Cui alebo Cuy, podľa hlasu, ktorý
vydávajú.